3.E oldala:D
Az életed egy nagy szerencsekerék,és csak rajtad áll hogyan forgatod!
Weboldal bejelentése
Szabálysértő honlap?
Kérünk, jelentsd be!
Ügyfélszolgálat
Písal v medzivojnovom období. V dielach sú prvky expresionizmu a naturizmu / lyrizovaná próza /. Narodil sa vo Zvolene . Stal sa učiteľom. Bol tajomníkom a správcom Matice slovenskej. Po druhej svetovej vojne emigroval do Argentíny. Debutoval realistickými poviedkami. Písal veselé príbehy. Dej sa odohrával v dedinskom prostredí. Vydal zbierky U nás, Domov a Medové srdce. Najznámejšie diela sú romány Chlieb a Jozef Mak. Román Jozef Mak sa odohráva v dedinskom prostredí. Jozef bol nemanželské dieťa. Matka bola chudobná vdova. Starší brat sa volal Jano. Jozefovo detstvo bolo nešťastné. Jano brata nazýval darmožráčom. Dom totiž patril Janovi. Jozef musel ísť slúžiť. V dedine sa stalo nešťastie. Vypukol požiar. Dom Makových zhorel. Rodine pomohla krstná matka Hana Melošová . Krstná matka mala dcéru. Volala sa Maruša. Jozef sa do Maruše zaľúbil. Stal sa drevorubačom. Po smrti krstnej matky si postavil dom. Veľmi ťažko pracoval. Chcel sa oženiť. Jozef zrazu dostal povolávací rozkaz. Musel ísť na front. Dostal len málo listov. Nevedel, čo sa doma deje. Po vojne sa vrátil domov. Po ceste si zarobil peniaze. Doma ho čakalo prekvapenie. Maruša sa vydala za Jana. Bývali v Jozefovom dome. Maruša sa veľmi zmenila. Bola škaredá a chudá. Často pila. O deti sa nestarala. Marušine manželstvo bolo nešťastné. Jano a Jozef chodili do hory rúbať drevo. Neskôr sa Jozef oženil. Jozefova manželka sa volala. Jula. Bola tichá , skromná a pracovitá. Jozef Julu nemal rád. Stretával sa s Marušou. Jula bola nešťastná. Začala chorľavieť. Jano odišiel do Ameriky. Časť domu predal. Maruša sa odsťahovala k otcovi. Jozef Marušu už nemal rád. Hnusila sa mu. Ľutoval svoju ženu, ale neprejavil svoje city. Maruša bola nešťastná. Spáchala samovraždu. Jozef odišiel do služby. Potreboval peniaze. Chcel kúpiť druhú polovicu domu. Jula čakala druhé dieťa. Jozef sa s Julou zmieril. Jula po pôrode zomrela. Zomrela šťastná, lebo Jozef ju mal rád. Jula síce zomrela, ale román sa nekončí tragicky. Jozef musí ďalej žiť, bojovať a trpieť. Jezef Mak, obyčajný človek, je najsilnejší. Vydrží všetko. Jozef Cíger – Hronský
Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Bez práce nie sú koláče.
Trpezlivosť ruže prináša
Jablko nepadne ďaleko od stromu.
Aká matka, taká Katka.
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Sýty hladnému neverí.
Za málo muziky pýtal veľa penazí.
Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel.
So suchým aj mokré zhorí.
Vrana k vrane sadá.
Ruka ruku umýva.
Nie je všetko zlato čo sa blyští.
Lož má krátke nohy.
Keď neprší aspoň kvapká.
Vodu káže víno pije.
Babka k babce, budú kapce.
Bližšia košeľa ako kabát
Dobrého veľa nebýva.
Pečené holuby do úst nepadajú.
Plné brucho — prázdna hlava.
Po boji je každý generál.
Podľa seba súdim Teba .
Povedz pravdu, prebijú ti hlavu.
Prázdny sud najviac duní.
Pre Dobrotu na žobrotu
Príde hlúpy , čo to kúpi.
Príležitosť robí zlodeja.
Príde raz na psa mráz.
V núdzi poznáš priateľa .
Vajce chce byť múdrejšie ako sliepka.
V zdravom tele zdravý duch .
Viac ľudí, viac rozumu.
Príroda je všetko okolo nás, čo nevytvoril človek. Sú to kvety, stromy, moria, zvieratá, vzduch, dážď a človek.
Prírodu môžeme deliť na živú a na neživú prírodu. Neživú prírodu tvoria hory, oceány, oblaky, vzduch, búrky a zem. Živú prírodu tvoria rastliny, zvieratá a človek.
V prírode je vždy rovnováha. Silnejšie zvieratá požierajú slabšie. Prežije len najsilnejší a najzdravší jedinec. Sú živočíchy, ktoré žijú osamotane. Väčšina zvierat žije v skupinách. Môže to byť črieda, stádo kŕdel, svorka, roj. Takto vie skupina ochrániť mľáďatá a slabé jedince.
V prírode všetko so všetkým súvisí. Ak vyhynú rastliny, vyhynú aj bylinožravce. Ak vyhynú bylinožravce, vyhynú aj mäsožravce.
Príroda sa neustále mení. Vyhynulo už mnoho zvierat a rastlín. Človek sa vie najlepšie prispôsobiť novým podmienkam. Človek však aj najviac poškodzuje a znečistuje prírodu.
V súčastnosti je príroda už veľmi znečistená. Hrozí ekologická katastrofa. Na Zemi žije
veľa ľudí. Ľudia potrebujú potravu a chcú žiť pohodlne. Preto používajú chemikálie. V polnohospodárstve používajú umelé hnojivá. Závody vypúštajú do riek a morí toxické látky a priemyselný odpad. Z havarovaných tankerov sa dostáva do morí ropa. Spôsobuja to ekologickú katastrofu. Uhynú ryby a morské živočíchy.
Zo závodov a áut sa dostávajú do ovzdušia výfukové plyny a popolček. Tieto chemikálie ničia stromy. Kyslé dážde zapríčinujú odumieranie lesov. Vyrubovanie pralesov môže spôsobiť záplavy. Človek už vyhubil mnoho druhov živočíchov.
Škodlivé látky menia naše prostredie. V atmosfére vzniká skleníkový efekt a ózonová diera. Mení sa klíma, pobyt na slnku je nebezpečný. Takto človek škodí sám seba.
Prírodu všetci musíme chrániť. Bez čistého vzduchu a čistej vody človek nemôže žiť.
Preto už v 19. storočí vznikla navá veda discilpína – ekológia. Ekológia skúma vzťahy v prírode.
Ekologické problémi majú celosvetový charakter. Vznikajú medzinárodné organizácie, ktroré chránia prírodu, napr. Greenpeace. Všetky krajiny a vlády rokujú o ochrane životného prostredia. Prírodu môžeme chrániť aj my. Stačí, ak budeme používať menej chemikálií a budeme sa starať o stromy, kvety a parky.
Potrebujeme veľa zelené. Preto vznikajú národné parky a chránené územia. Hoci je Slovensko malá krajina má deväť národných parkov a 14 chránených krajinných oblasti. Prvé
veľkoplošné chránené územie – Tatranský národný park – vznikol v roku 1948.
Národné parky Slovenska sú Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Slovenský raj, Slovneský kras, Muranská planina, Pieniny a národný park Poloniny.
Krásna príroda sa nachádza aj na Žitnom ostove. V roku 1998 vznikla Chránená krajinná oblast Dunajské luhy. Rozprestiera sa na Podunajskej rovine vedľa slovenského a slovensko – maďarského úseku Dunaja. Je to územie od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Patri k najväčším vnútrozemským riečnym deltem v Európe. Na malom území sa tu vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné a lúčne. Zo vzácnych a ohrozených vodných rastlín sú tu chránené druhy: lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, kotvica plávajúca, leknovec štítnatý a i. Z ohrozených druhov vtákov tu žije drop.
Slovenská literatúra medzi dvoma svetovými vojnami
Po prvej svetovej vojne sa rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia. V roku 1918 vznikla Československá republika. / Vznik republiky nazývajú aj prevratom. Literatúra pred rokom 1918 je teda „predprevratová“ a literatúra po roku 1918 je „poprevratová“./.
V Československej republike sa úradným jazykom stal aj slovenský jazyk (aj český ). Začala sa rozvíjať kultúra, literatúra a školstvo. V roku 1920 vznikli Univerzita Komenského, Slovenské národné divadlo a ďalšie školy, divadlá. V roku 1919 obnovila svoju činnosť Matica slovenská. Začalo vychádzať mnoho kníh a časopisov.
Literatúra bola veľmi rôznorodá. Rozvíjalo sa súčasne niekoľko literárnych smerov. V poézii sa uplatňoval najmä realizmus, symbolizmus, vitalizmus, nadrealizmus, katolícka moderna a socialistický realizmus / proletárska poézia /.
V próze sa uplatňoval najmä realizmus, naturalizmus, lyrizovaná próza /naturizmus /, expresionizmus a socialistický realizmus /proletárska próza /.
V druhej polovici 30. rokov sa začal šíriť nemecký nacionalizmus a fašizmus. Slovenská inteligencia sa obávala najhoršieho. Chcela brániť slobodu a vlasť.
V roku 1939 sa Československá republika rozpadla. Čechy a Moravu obsadili Nemci. Na Slovensku vznikol tzv. Slovenský štát. Bol to klérofašistický štát / klérofašizmus – fašizmus riadený klérom, čiže kňazmi /. Prezidentom Slovenskej republiky bol kňaz Jozef Tiso.
Martin Rázus
( 1888 – 1937 )
Písal poéziu a prózu. Študoval teológiu. Písať začal počas prvej svetovej vojny. Vydal zbierky Z tichých i búrnych chvíľ, To je vojna! a Hoj, zem drahá. Zbierky obsahovali vlastenecké básne. Rázus odsudzoval vojnu. Orientoval sa na národ a ľud. Rázusove básne boli realistické.
V zbierke To je vojna! je sociálna balada. Matka. Dej sa odohráva počas prvej svetovej vojny. Hlavná hrdinka je matka. Matka dostala list od syna, ktorý je na fronte. Syn písal, že z bojiska sa musia presunúť na iné miesto. Budú cestovať vlakom. Ak príde matka na stanicu, môžu sa stretnúť. Matka zbalila jedlo a bielizeň a ponáhľala sa na stanicu. Tri dni čakala na vlak. Všade bol sneh, bola zima. Nechcela ísť domov, aby nezmeškala stretnutie. V noci bola čakáreň zatvorená. Tretí deň do rána matka zmrzla. Zomierala šťastná, zdalo sa jej, že vidí svojho syna. Medzičasom poštár nechal v domčeku list. Syn napísal, že sa zmenil rozkaz. Nemôžu sa vidieť. Matka teda zomrela zbytočne.
Rázus odsudzoval vojnu. Vo vojne zbytočne zomierajú vojaci aj civilné obyvateľstvo.
Rázus písal aj romány. Známe sú knihy pre deti a mládež: Maroško a Maroško študuje
( autobiografické diela ). Historické romány sú Svety, Krčmársky kráľ a Júlia.
Ján Smrek
(1898 – 1982 )
Jeho vlastné meno je Ján Čietek.
Bol predstaviteľom vitalizmu. Vitalizmus je medzivojnový smer. Oslavuje radosť zo života, lásku a príjemné stránky života.
Smrek mal ťažký život. Vyrastal v sirotinci.. Bol učiteľom a redaktorom.
Prvá Smrekova zbierka mala názov Odsúdený k večitej žízni. Obsahuje smutné a pesimistické básne. Zbierku napísal pod vplyvom Ivana Krasku.
- 2 -
Ďalšie zbierky obsahujú vitalistické básne. Sú optimistické. Sú to zbierky Cválajúce dni, Božské uzly, Iba oči, Zrno a Básnik a žena.
Skladba Básnik a žena má štyri časti: V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy. Neskôr napísal časť Po desiatich rokoch.
V prvej časti opisuje autor jedno stretnutie. V zasneženom parku sa zoznámil so zaujímavou ženou. Žena bola pekná a neprístupná. Básnik ju nakoniec obmäkčil krásnymi prirovnaniami. Žena si všimla básnikov talent. Veľmi sa čudovala, že neznámy muž je taký pesimista. Smrek totiž tvrdil, že básne už nikto nečíta. Keď sa žena dozvedela, že sa rozpráva so Smrekom, bola prekvapená. Nechápala, prečo je známy básnik taký smutný.
V poslednej časti skladby Smrek vysvetlil, prečo je optimista. Autor si myslí, že o smútku píšu len tí, ktorí nikdy netrpeli. Je to len módna vlna. Smrek mal ťažký život, predsa je optimista. Verí, že veselosťou a pozitívnym myslením môžeme zvíťaziť nad problémami. Veľmi dôležitá je aj láska. Tá dodáva človeku silu.
V zbierke Cválajúce dni je báseň Ešte raz kebych na svet prišiel. V tejto básni Smrek rozmýšľa o svojom osude. Keby sa ešte raz narodil, nechcel by písať básne. Chcel by stavať domy. Bol by usilovným žiakom, aby si ho vážili. Chcel by žiť v bohatom dome. Tam by nemusel hladovať. Chcel by mať aj sestru. Teraz si ženy Smreka nevšímajú. Básnici sú chudobní. Každá žena však hľadá bohatého muža. Smrek by chcel cestovať, spoznávať nové krajiny. Túži po slobode a voľnosti. Vie, že tieto jeho veľké sny sa neuskutočnia. Preto čaká od života aspoň maličké šťastie.
V básni Do ženskej ruky opisuje autor silu žien. Žena je krehká bytosť, predsa je oporou muža. Muž potrebuje ženu a žena muža.
Počas druhej svetovej vojny Smrek vydal zbierky Hostina a Studňa. Po vojne prestal písať. Neskôr vydal zbierky Struny a Nerušte moje kruhy. Smrek prekladal francúzske a maďarské básne.
Emil Boleslav Lukáč
( 1900 – 1979 )
Bol predstaviteľom neosymbolizmu. Študoval teológiu v Paríži a v Lipsku. Vo svojich básňach rozoberal medziľudské vzťahy. Jeho básne sú pesimistické. Vo svojich dielach často filozofoval.
Jeho prvá zbierka má názov Spoveď. Obsahuje symbolistické básne. Druhá zbierka má názov Dunaj a Seina. Vznikla v Paríži. Autor porovnával rodný kraj a veľkomesto, dedinu a mestá. Ďalšie zbierky sú Križovatky, O láske neláskavej. Táto zbierka obsahuje ľúbostné básne.
Zbierky Hymny k sláve Hosudarovej obsahuje náboženské prvky. V 30. rokoch vznikli zbierky Spev vlkov, Elixír, Moloch a Bábel. Smrek v zbierkach upozorňoval na fašizmus. Zbierky sú pesimistické.
Lukáč prekladal z francúzskej a maďarskej literatúry.
V zbierke O láske neláskavej je báseň Paradox. Je to ľúbostná báseň. Pre Lukáča je láska hrou. Je to večný boj medzi ženou a mužom, medzi citom a rozumom. Láska väčšinou prináša bolesť. Autor prosí svoju lásku, aby ho nemilovala. Hlboký cit a oddanosť lásku zabíjajú. „Buď ku mne trochu ľahostajná, chladná...“ – ukazuje paradoxy lásky. Lásku sa dá udržať len vtedy, keď tajíme svoje city. Len vtedy milujeme, keď nemáme istotu.
V zbierke Elixír je báseň Niet návratu. Vznikla po prvej svetovej vojne. Lukáč tvrdí, že nemá zmysel smútiť. Mŕtvych manželov a synov nemôžeme vzkriesiť ( feltámasztani ). Ľudia, ktorí prežili vojnu, sa musia pozerať dopredu. Spoločnými silami treba vybudovať novú spoločnosť.
Honlapkészítés ingyen:
Ez a weblapszerkesztő alkalmas
ingyen weboldal,
ingyen honlap készítés...
Mai: 2
Tegnapi: 2
Heti: 5
Havi: 40
Össz.: 16 837
Látogatottság növelés
3.E oldala:D - © 2008 - 2024 - sosdsegye.hupont.hu