Po druhej svetovej vojne začali autori písať prózu aj poéziu. Prozaici písali o vojne, o spoločenských zmenách. Niektorí autori zobrazovali dedinu. Dedina sa stále menila. Najväčšie zmeny boli v 50. rokoch. Vtedy sa začalo zoštátňovanie na dedine, kolektivizácia. Vznikali družstvá. O týchto zmenách, o živote na dedine písal František Hečko a Vincent Šikula .

František Hečko sa narodil na západnom Slovensku. Vyrastal vo vinohradníckej rodine. Najprv začal písať básne. Vydal zbierky: Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše.

Neskôr začal písať romány. Známe romány sú: Červené víno, Drevená dedina a Svätá tma.

Najznámejší román je Červené víno. Dej sa odohráva na začiatku 20-ého storočia. Opisuje dedinu počas prvej svetovej vojny a hospodársku krízu. Hlavní hrdinovia sú Michal Habdža, Urban Habdža, Kristína a Silvester Bolebruch.

Starý Michal Habdža je zámožný ( jómódú ) človek. Nechce dovoliť, aby sa syn oženil. Urban si chce zobrať chudobnú Kristínu. Urban sa však ožení a odíde do Vlčindola. Tam si kúpi pozemok a začne hospodáriť. Vo vinohrade pracuje aj Kristína. Darí sa im. Narodia sa deti Marek, Magdalénka, Cyril a Metod ( dvojičky ) a Adamko. Najväčším nepriateľom rodiny je Silvester Bolebruch. Aj Bolebruchovi sa totiž páči Kristína.

Vypukne prvá svetová vojna. Urban musí ísť na front.. O hospodárstvo sa musí starať malý Marek. Kristína a deti sa veľa trápia, hladujú. Starý Habdža odmietne pomoc. Choré dvojičky zomrú. Po vojne sa Urban vráti domov. Začne sa hospodárska kríza. Urbanovi sa nedarí, nevie splácať dlhy. Začne piť. Syn Marek študuje na hospodárskej škole. Je dobrým žiakom. Chorá Kristína zomrie. Marek sa zaľúbi do Lucky Bolebruchovej. Silvester Bolebruch zakazuje dcére stretávať sa s Markom. Lucka ujde z domu a vydá sa za Marka. Marek a Lucka začínajú spoločný život tak, ako Urban a Kristína. Bez peňazí. Majú len svoju lásku.

Názov diela súvisí s vinohradom. Habdžovci pestovali hrozno a dorábali víno. Autor čerpal námet z vlastnej rodiny. Marek Habdža je sám Hečko.

Román Drevená dedina je schematický. Autor zobrazil koniec druhej svetovej vojny a začiatky kolektivizácie.

Svätá tma zobrazuje klérofašistický režim počas druhej svetovej vojny. Bola to prvá časť plánovanej trilógie. Druhú časť autor nedopísal, lebo náhle zomrel.

 

 

Periodizácia slovenskej literatúry

 

Ľudová slovesnosť

     Slovenská literatúra sa začala rozvíjať od nepamäti. Najprv to boli diela, ktoré sa nezapisovali. Bola to ľudová slovesnosť. Šírila sa ústnym podaním. Vznikli lyrické, epické a dramatické diela. Najobľúbenejšie boli lyrické diela - ľudové piesne. Z epických diel poznáme hlavne rozprávky. Majú ustálený úvod a záver. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti. Povesti musia mať pravdivé jadro. Z lyricko-epických diel sú známe balady a historické piesne. Vznikali aj rôzne krátke žánre: pranostiky, hádanky, vyčítanky atď.

Stredoveká literatúra / 800 - 1500/

Stredoveká literatúra sa delí na dve časti: 

• - veľkomoravské obdobie,
• - po latinsky apo česky písaná stredoveká literatúra .

Veľkomoravské  obdobie trvalo od 800 - 1000. V roku 863 na Veľkú Moravu prišiel Konštantín a Metod. Šírili kresťanstvo a kultúru. Vytvorili prvé slovanské písmo - hlaholiku. Preložili bohoslužobné texty. Počas bohoslužieb používali staroslovienky jazyk. Na Veľkej Morave vznikli aj pôvodné diela na staroslovienskom jazyku. Bol to Proglas a Moravsko-Panónske legendy. Po Metodovej smrti zakázali slovanské bohoslužby.

Po rozpade Veľkej Moravy a po vzniku Uhorského štátu sa začal používať latinský jazyk . Bol to administratívny, bohoslužobný aj literárny jazyk. Vznikali latinské legendy ( Legenda o Svoradovi a Benediktovi...) a kroniky ( Anonymova kronika a Kronika Šimona z Kézy).

 

Humanizmus a renesancia / 1500 - 1650/             

   Vznikalo množstvo objavov a vynálezov (objavenie Ameriky, heliocentrický svetonázor - Kopernik a Galileo), objavenie kompasu a kníhtlače (Gutenberg).Rozvíjal sa priemysel, vzniklo meštianstvo (buržoázia). Moc cirkvi slabne.

Šíri sa humanizmus (z lat.humanus - ľudský) a renesancia (z franc. renaissance - znovuzrodenie). Humanizmus a renesancia sa sústredili na svetský pozemský život. Zdôrazňovali, že človek má právo na šťastný život na zemi. Humanizmus podporoval kráľ Matej Korvín. Založil univerzitu Academia Istropolitana. Humanizmus je začiatkom renesancie. Popri latinskom sa začali používať aj národné jazyky. Renesancia sa sústredila na antické diela a na radostný pozemský život človeka.

Vznikala latinská humanistická poézia ( Martin Rakovský, Jakub Jakobeus),  česká renesančná poézia

( Ján Silván, Juraj Tranovský ) a historické piesne.

 

 

Baroková literatúra  / 1650 - 1780 /

 

Baroková literatúra sa začala rozvíjať v Španielsku a v Taliansku. Slovo barok znamená perlu nepravidelného tvaru.  Heslom sa stalo : vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť), všetko je pominuteľné. Prevládala náboženská literatúra.   

Európu ohrozovali turecké vpády, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi. Ľudí ovládol pesimizmus. Cirkev mala veľkú moc. 

 

 

• - 2 -

 

V období baroka sa v Uhorsku upevnil feudalizmus. Prebiehali protiturecké a protireformačné boje. Na čele protireformácie stáli jezuiti. Svoje stredisko mali v Trnave. Evanjelici mali strediská v Prešove a v Bratislave.

Administratívnym, náboženský a literárnym jazykom bola latinčina a slovakizovaná čeština.

     Literárny barok delíme na:

a /  náboženský,

b /  svetský.

 

  a /     Náboženskú barokovú poéziu  predstavujú katolícke a evanjelické spevníky (Cantus catholici - Písne katholické -  vydal jezuita Benedikt Szőllősi a Cithara Sanctorum - Písne duchovní staré i nové - vydal Juraj Tranovský )

  b /     Svetskú literatúru predstavujú cestopisy, memoáre, životopisy a denníky ( Štefan Pilárik, Ján Simonides, Juraj Láni a Daniel Krman).

 

 

 Osvietenstvo a klasicizmus ( 1780 - 1830 ) -  Literatúra národného obrodenia

 

     Koniec 18. a začiatok 19. storočia je obdobie národného obrodenia. Rozvíjala sa hlavne svetská literatúra. Toto obdobie sa člení na tieto fázy:

• - osvietenská literatúra (1780 - 1820 )
• - klasicizmus ( 1920 - 1840 )

•a)      Osvietenstvo

     Na konci 18. a na začiatku 19. storočia sa feudalizmus začal rozkladať. Začal sa rozvíjať kapitalizmus. Habsburskí panovníci ( Mária Terézia a Jozef II. ) chceli zreformovať feudalizmus. Obmedzili moc šľachty a cirkvi. Jozef II. vydal tri patenty: patent o zrušení nevoľníctva, patent o zrušení cenzúry a  tolerančný patent.  Opieral sa o francúzskych osvietencov

 Aktivizovali sa aj slovenskí národní buditelia. Snažili sa povzniesť ľud. Vydávali knihy a časopisy.. Chceli uzákoniť slovenský spisovný jazyk. Jozefa Ignáca Bajza napísal prvý slovenský román/ René mládenca príhody a skúsenosti /.

Anton Bernolák. Uzákonil nový spisovný jazyk - bernolákovčinu. Vychádzal zo západoslovenského nárečia. Zaviedol fonetický pravopis. Napísal Slovenskú gramatiku (Grammatica slavica ) a päťrečový slovník (Slovár Slovenskí Česko - Laťinsko - Nemecko - Uherskí ). Nový spisovný jazyk podporovala katolícka inteligencia. Slovenskí evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Nový spisovný jazyk sa  teda nestal celonárodným spisovným jazykom.

 

        b)   Klasicizmus

 

            Klasicizmus vznikol vo Francúzsku na dvore Ľudovíta XlV. /kráľ Slnko/. Lat. classicus znamená vynikajúci (17.-18. stor.). Vzorom sa stalo antické umenie. Cieľom bola jednoduchosť a dokonalosť, napodobňovanie prírody.

Autori nevyjadrovali  vlastné názory. Klasicisti zdôrazňovali racionalizmus (racio - rozum). Vznikali najmä eposy a drámy.

 

• - 3 -

 

     Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila vláda tuhého centralizmu. V mnohonárodnej monarchii silnel odpor voči rakúskej vláde. Silnelo  aj slovenské národné hnutie. Otázka spisovného jazyka ešte stále nebola doriešená. Katolíci používali bernolákovčinu / J. Hollý /, evanjelici češtinu / J. Kollár / . Spisovatelia sa snažili národ zjednotiť. Slovenská inteligencia hľadala oporu v ostatných Slovanoch.  V tomto období vznikla tzv.myšlienka slovanskej vzájomnosti.

Vypracoval ju Ján Kollár. Túto myšlienku podporovali aj katolíci, aj evanjelici.

Romantizmus / 1830 - 1850 /

     V tridsiatych  rokoch  19. storočia  sa  v Uhorsku  začal  rozvíjať kapitalizmus. Postupne vznikla nová trieda - buržoázia. V Európe v roku 1848 vypukli revolúcie. Bol  to koniec feudalizmu.

Aj na Slovensku  vznikla mladá pokroková generácia. Na evanjelickom lýceu v Bratislave vznikla Spoločnosť česko-slovanská. Najaktívnejším podpredsedom  Spoločnosti  bol Ľudovít Štúr. Štúr bol vodcom mladej generácie. Túto generáciu nazývame Štúrova škola alebo štúrovci.

Štúrovci chceli zjednotiť Slovákov. Vedeli , že pre každý národ je dôležitý spisovný jazyk.

Roku 1843 sa stretol Štúr, Hurban a Hodža v Hlbokom. Uzákonili nový spisovný jazyk. Základom bolo stredoslovenské nárečie.

Do Štúrovej školy patril Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Ján Kalinčiak a Jozef Miloslav Hurban.

Vzorom pre štúrovcov bola ľudová slovesnosť. V poézii sa uplatňovala sylabická prozódia.  Písali hlavne lyrické, lyricko-epické diela a historickú prózu. Hlavní hrdinovia pochádzali z ľudu. Hrdinov idealizovali. Zdôrazňovali vlastenecké cítenie a boj za slobodu.

Romantizmus zdôrazňoval city, vášne a fantáziu. Pre romantizmus je charakteristické čierno-biele videnie. Kladní hrdinovia nemajú záporné vlastnosti .Hlavný hrdina je osamelý , nepochopený.

 

Matičné roky

 

Po porážke revolúcie / 1848/49 /  viedenská vláda  zaviedla policajný režim. Toto obdobie sa nazýva Bachov absolutizmus / Alexander Bach bol ministrom vnútra /. Bachov absolutizmus trval desať rokov. Slováci opäť museli bojovať o slovenčinu..

Roku 1859 padol Bachov absolutizmus. Roku 1860 vydal panovník tzv. Októbrový diplom. Sľúbil, že splní požiadavky národov a národností.Viedenská  vláda však svoje sľuby nesplnila. 6. a 7. júna 1861 sa v Turčianskom Svätom Martine konalo celonárodné zhromaždenie. Slováci tam prijali Memorandum národa slovenského. Žiadali slovenské školstvo, slovenskú administratívu a územnú samosprávu /  tzv. Slovenské okolie /.

Viedenská vláda a uhorský snem požiadavky odmietli. Vznikla len Matica slovenská / 1863 / a tri slovenské gymnáziá - v Revúcej / 1862/, v Martine / 1867/ a v Kláštore pod Znievom / 1869 /.

Sídlom Matice bol Martin. Bolo to centrum slovenského národného života. Prvým predsedom Matice bol biskup Štefan Moyses. Matičné roky trvali od  r.1863 do r. 1875.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní / 1867 / sa začala maďarizácia. Roku 1874 zatvorili všetky tri slovenské gymnáziá a v roku 1875 aj Maticu slovenskú. Literatúra sa rozvíjala veľmi pomaly.

 

 

 

 

• - 4 -

 

Realizmus v slovenskej literatúre

( 1875 - 1918 )

 

        V Európe sa realizmus  už v 30. rokoch 19. storočia začal rozvíjať. Autori 

( Dostojevskij, Tolstoj, Balzac atď. )reálne, pravdivo opisovali spoločnosť, človeka a jeho prostredie. Realisti sa zamerali na obyčajného človeka.

Vznikali hlavne prozaické diela - poviedky, novely a romány.

         Realizmus v slovenskej literatúre sa až 80. rokoch 19. storočia začal rozvíjať. Ekonomická a hospodárska situácia na Slovensku bola veľmi zlá. Na Slovensku bol sociálny a národný útlak. Bola bieda, nezamestnanosť. Mnohí sa vysťahovali do Ameriky.

Centrom kultúrneho a politického života bol Martin . Mladá generácia sa zamerala na problémy súčasnosti. Skutočnosť zobrazovali verne.

Realizmus rozdeľujeme na dve obdobia:

1.vlna ( fáza )-sa nazýva opisný realizmus ( 80.- až 90. roky 19. storočia ),

2.vlna ( fáza )-sa nazýva aj kritický realizmus ( 90. roky 19.soročia až prvá svetová vojna ).

     Do prvej fázy realizmu patria autory: S.H. Vajanský, P.O.Hviezdoslav, M.Kukučín,  Terézia  Vansová, Elena Maróthy - Šoltésová.

    Autori písali  o postavení  zemianstva . Boli presvedčení, že na čele národa má stáť ľud  a nie upadajúce zemianstvo.

    Do druhej fázy realizmu zaraďujeme autorov: J.G.Tajovský, B.S.Timrava, Ľudmila Podjavorinská a predprevratovou tvorbou aj Janko Jesenský.

Vznikali najmä krátke prózy - poviedky a novely s dedinskou tematikou. Hlavným hrdinom bol chudobný človek . Autori sa zamerali na sociálne problémy .                    

 

 

   

Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami

( 1918 - 1945 )

        Po prvej svetovej vojne sa rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia. V roku 1918 vznikla Československá republika. / Vznik republiky nazývajú aj prevratom. Literatúra pred rokom 1918 je teda „predprevratová" a literatúra po roku 1918 je „poprevratová"./.

V Československej republike sa úradným jazykom stal aj slovenský jazyk (aj český ). Začala sa rozvíjať kultúra, literatúra a školstvo. V roku 1920 vznikli Univerzita Komenského, Slovenské národné divadlo a ďalšie školy, divadlá. V roku 1919 obnovila svoju činnosť Matica slovenská. Začalo vychádzať mnoho kníh a časopisov.

Literatúra bola veľmi rôznorodá.

V poézii sa uplatňoval najmä realizmus, symbolizmus, vitalizmus, nadrealizmus, katolícka moderna a  socialistický realizmus / proletárska poézia /.

V próze sa uplatňoval najmä realizmus, naturalizmus, lyrizovaná próza /naturizmus /, expresionizmus a  socialistický realizmus /proletárska próza /.

V druhej polovici 30. rokov sa začal šíriť nemecký nacionalizmus a fašizmus. V roku 1939 sa Československá republika rozpadla. Čechy a Moravu obsadili Nemci. Na Slovensku vznikol tzv. Slovenský štát. Bol to klérofašistický štát / klérofašizmus - fašizmus riadený klérom, čiže kňazmi /. Prezidentom Slovenskej republiky  bol kňaz Jozef Tiso. Slováci , ktorí odsudzovali fašizmus, bojovali v Slovenskom národnom povstaní ( 1944 ).

 

• - 5 -

 

Literatúra po roku 1945

 

Po skončení 2.svetovej vojny sa spoločnosť snažila vrátiť k demokratickým základom. Komunisti však obdivovali Sovietsky zväz a komunistickú stranu.  Pripravovali štátny prevrat. V roku 1946 sa predseda KSČ Klement Gottwald stal predsedom vlády. Vo februári 1948 komunisti úplne prevzali moc v štáte. Začalo sa zoštátňovanie, najprv v mestách ( banky , továrne, obchody..).

Jediným literárnym smerom sa stal socialistický realizmus.

 V 50. rokoch prebiehalo zoštátňovanie na dedinách (tzv. kolektivizácia). Po  roku 1956 sa skončil kult osobnosti ( J.V. Stalin ). Aj v Československu nastalo ideologické uvoľnenie. Rozprúdil sa bohatý umelecký a literárny život. V januári 1968 sa prvým tajomníkom ÚV KSČ stal A. Dubček. Moskva a komunisti pod vedením L. I . Brežneva odsudzovali tento demokratizačný proces ( pražská jar).

A noci z 20.-21. augusta 1968  päť štátov Varšavskej zmluvy obsadilo Československo.

Po neúspechu  „pražskej jari" nasledovali roky tzv. normalizácie a konsolidácie(obdobie perzekúcií, čistiek, zastrašovania, prepúšťania, potláčania slobôd, perzekúcia =prenasledovanie, stíhanie). Občania proti politickej moci protestovali Chartou 77( V. Havel..).

V 70. rokoch popri oficiálnej literatúre vznikala aj tzv. samizdatová literatúra ( diela autorov, ktoré nemohli vydávať štátne vydavateľstvá ).

K zmene politického režimu došlo v roku 1989 ( tzv . zamatová alebo nežná revolúcia ).

         Charakter literatúry v rokoch socializmu (1948-1989) určovala najmä aktuálna politická situácia. Podľa toho rozoznávame  tieto fázy:
       -      roky 1948-1956 (obdobie kultu osobnosti a stalinskej diktatúry),

• - roky 1956-1969 (obdobie relatívne väčšej slobody),
• - roky 1969-1989 (obdobie tzv. normalizácie akonsolidácie, opätovné upevnenie ideologického tlaku).

 

 

František Hečko

 

Ladislav Mňačko

 

 

         Narodil sa na Morave, neskôr sa presťahoval na Slovensko. Bol pomocný robotník. Po vzniku Slovenskej republiky chcel odísť do zahraničia. Chytili ho a dva roky bol v koncentračnom tábore. Ušiel a bol partizán. Po vojne sa stal  novinárom  a spisovateľom. Po obsadení Československa armádami Varšavskej zmluvy ( r. 1968 ) emigroval. Žil v Rakúsku. Vrátil sa v roku 1986. Po zamatovej revolúcii odsudzoval rozdelenie  Československa, preto odišiel do Prahy. Zomrel v Bratislave ( 1994 ).

        Písal romány, reportáže a filmové scenáre. Známe sú reportáže Kde končia prašné cesty a Oneskorené reportáže. Odhalil v nich život v zaostalých regiónoch a  násilie komunistickej moci. Ako chutí moc je politický pamflet ( kratšie literárne dielo s hanlivým, kritizujúcim obsahom). Ukazuje, ako moc ničí charakter človeka.

V románe Súdruh Münchhausen  ukázal pravú tvár socializmu.

         Smrť sa volá Engelchen je autobiografický román. Má 10 kapitol. Kompozícia je založená na retrospektíve ( návrat v spomienkach ). Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny.

Hlavný hrdina je Voloďa, ktorý leží v nemocnici. Bol partizán, prežil Povstanie a ťažko sa zranil. Po skončení vojny svoje spomienky rozpráva sestričke Eliške.

Voloďa bol členom partizánskej skupiny. Bojovali na moravsko - slovenskom pomedzí pri obci Ploština. Autor opísal aj život židovských obyvateľov. Marta Goldová bola  Židovka. Pohybovala  sa medzi Nemcami a tajne pomáhala partizánom. Ľudia si mysleli, že je prostitútka a paktuje s fašistami. Marta mala rada  Voloďu, ale po vojne jej mnohí ubližovali. Nakoniec spáchala samovraždu.

Obyvatelia Ploštiny počas vojny  pomáhali partizánom, preto Nemci dedinu vypálili. Voloďa mal aj po vojne  výčitky svedomia, lebo dedinčanom nevedeli pomôcť. Rozhodne sa, že opustí nemocnicu a  pomstí sa generálovi Engelchenovi. On prikázal  zabiť dedinčanov. Neskôr sa však chce vrátiť k Eliške. Strávili spolu veľa času a zblížili sa.

Oldal: Szlovák 3.
3.E oldala:D - © 2008 - 2024 - sosdsegye.hupont.hu

A HuPont.hu weblapszerkesztő. A honlapkészítés nem jelent akadályt: Honlapkészítés

ÁSZF | Adatvédelmi Nyilatkozat